Vážená pani, možno som sem posledných 20 mesiacov nenapísal nič, ale určite to nebolo vďaka vašej rade. A trochu ma mrzí, ak máte vy, prípadne váš partner, iba vážne a seriózne skúsenosti s rodičovstvom. Ani trochu mi nevadí, že nezdieľate moje nadšenie. Možno bude stačiť, ak si prečítate blog niekoho iného. Niečo na serióznejšiu tému. Veď je ich tu určite dosť.
Stala sa taká vec, že som nastúpil do zamestnania a zrazu som ma trochu iné priority než písanie blogu.
Napríklad spánok. Všetko je v poriadku, keď sa zabávate a nespíte jednu noc. Prípadne, keď sa to trochu natiahne a nespíte celý víkend. Väčšinou na to máte dokonca dobré spomienky, pravdepodobne bola zábava. Ale po mesiaci 5-6, prípadne menej hodinových spánkov máte iný názor. Rodičia vedia o čom hovorím. Nesťažujem sa, viem, že nie som jediný a ani nehovorím, že som dopredu nevedel, že to takto bude.
Alebo možno len chcete byť s tým malým človiečikom, hoci on tam zo začiatku len tak leží a väčšinou spí. Ale aj tak chcete byť proste s ním. Po celom dni v práci je to určitý spôsob relaxu.
Náš malý červík má už 23 mesiacov. Už sa toho stihlo stať celkom dosť. Prvý vedomý úsmev, keď nás uvidel. Bolo to veľmi milé. Teraz sa škerí aj na cudzích ľudí, pokiaľ vyzerajú dosť normálne. Prvý zub. Od známych aj neznámych počujete hororové príbehy o tom ako nespali celé týždne, deti boli celé dni v horúčkach a v niektorých prípadoch už zaberali iba šamanské tance a odvar z rastliny, ktorú poznajú iba traja ľudia na svete. Možno sme mali iba šťastie, ale zubov už má viac než niektorí dospelí a okrem slintania a ohrýzania všetkých možných vecí sme nemali žiadne ďalšie problémy. Prišlo sedenie, lozenie, ale prvé kroky si mladý pán odkladal dosť dlho. Lekárka nám odporučila, aby sme išli na nejaké rehabilitácie, pretože síce nie je podľa tabuliek nejako pozadu, ale predsa len by už mal robiť aj iné veci. Rozhodli sme sa počkať, keďže pri stave nášho zdravotníctva sme sa trochu obávali, že tam príde sám na trojkolke, ak budeme mať šťastie na voľný termín. Ale potom prišli aj prvé kroky. Zároveň s koronou. Takže namiesto toho, aby sa predvádzal po dedine a na detskom ihrisku, sme trénovali na lúke za domom. Ale neuškodilo mu to. Teraz čakáme na prvé zrozumiteľné slovo. Samozrejme okrem ´mama a tato´. Zatiaľ je to iba tá detská žvatlanina.
Rozumie možno viac než si myslíme, ale rozprávať ani za svet. Ale nevadí, ešte na to budeme určite spomínať s láskou.
